Dostávam telefonát od Pinťa, že či nejdem skúsiť Štiavnický triatlón. Reku, že jasné. Toto nie je klasický triatlón, ale krosový. Kedže nemáme cestné bicykle, tak lepšie pre nás. Mám 2 mesiace na prípravu a aj keď som občas plával, tak nikdy nie súťažne a neplával som kilometer bez prestávky.
Po pár pokusoch na jazere zisťujem, že by to nemal byť problém a tak najväčšou slabinou bude beh.
Nastáva deň D a okrem Pinťa sa postaví na štart aj Miro. Štart je v Banskom studenci, na Kolpašskom jazere. Miro tesne pred štartom ziťuje, že me nejdú brzdy na bicykli, ale bude to musieť zvládnuť aj takto. Všetci sme nastúpení vo vode a čaká sa iba na výstrel.
Je to tu. Púšťam prvých plavcov pred seba, lebo viem že s nimi stíhať nebudem. Robím prvé zábery vo vode, všade naokolo sú plavci a neviem sa zorientovať, lebo stále do niekoho narážam. Už po 200 metroch mi je jasné, že som sa nechal strnúť davom a prepálil som štart. Neviem chytiť poriadne tempo, ale pri otočke sa mi už ide dobre. Chvílku prepnem na prsia, lebo pri otočke je fakt chaos. Ku koncu ešte pridávam a keď vychádzam z vody, tak strácam rovnováhu. Nejako dorazím k bicyklu, kde tlačím banán, pikao a nejaku vodu. Popritom si obliekam helmu, tricko, tenisky a rakuvice. V depe som dlho a veľaa ľudí to zvládlo rýchlejšie.
Je to tu. Púšťam prvých plavcov pred seba, lebo viem že s nimi stíhať nebudem. Robím prvé zábery vo vode, všade naokolo sú plavci a neviem sa zorientovať, lebo stále do niekoho narážam. Už po 200 metroch mi je jasné, že som sa nechal strnúť davom a prepálil som štart. Neviem chytiť poriadne tempo, ale pri otočke sa mi už ide dobre. Chvílku prepnem na prsia, lebo pri otočke je fakt chaos. Ku koncu ešte pridávam a keď vychádzam z vody, tak strácam rovnováhu. Nejako dorazím k bicyklu, kde tlačím banán, pikao a nejaku vodu. Popritom si obliekam helmu, tricko, tenisky a rakuvice. V depe som dlho a veľaa ľudí to zvládlo rýchlejšie.
Krútim prvé metre, všetci šlapú ako o závod a nikto nechce stratiť pozíciu. Takto to ide až do prvého stúpania. Tu ma obiehajú lepší cyklisti (ale zjavne horší plavci:) a ja na oplátku tiež iných cyklistov. Tempo je vysoké, ide sa hore aj dole a pomaly sa prispôsobujem vysokému tempu. Zisťujem, že hore ťahám v pohode a obieham ľudí, ale všetka snaha príde vždy nazmar pri zjazde, kde mám zjavne technické nedostatky, alebo strach z rýchlosti, lebo tých čo som obehol hore kopcom, ma obiehajú smerom dole. Na konci je dlhé klesanie a už aj ja jazdím menej opatrne. Vchádzame do druhého kola. Už viem čo ma čaká a vďaka tomu prejdem drué kolo podstatne rýchlejšie ako prvé. V polovici dobieham Pinťa, čo je síce super, ale celý čas som myslel, že je za mnou. Je mi jasné, že taký náskok si už nespravím, aby ho nestiahol pri behu.
Prichádzam do depa a začína pršať. Opäť niečo zjem a vyrážam na beh. 2x4km kolo okolo jazera. Najprv sa ide hore a to už poriadne leje. Tu ma dobieha Pinťo a ukazuje mi chrbát. Nohy už nevládzu. Bicykel som išiel výborne, ale zjavne na úkor šetrenia sa a na beh neostala energia. Aspoň mám skúsenosť pre ďalší triatlón, že treba sa šetriť na beh. Obieha ma jeden bežec za druhým a počas behu strácam tak 30 pozícií. Prší už tak, ako by sme boli v sprche. Blýska sa a hrmí všade naokolo. Sa mi zdá, že niektorí to aj zabalili. Prichádzam do cieľa, ale v ňom nikto nečaká, lebo všetci čo mohli, sa skryli pred dažďom. Výsledný čas 2:42 nie je ideál, ale na prvý krát ani zlé. Budúci rok snáď pod 2:30
