Je 31.8. 2015, 7 hodín ráno a smerujem na Balaton. Ciel cesty je presne daný a to obísť najväčšie stredoeurópske jazero dokola na bicykli za 2 dni. Cesta ubieha v pohode a iba v Győri to ide pomalšie. Asi po 2 hodinách prichádzame do mesta Veszprém.
V aute veziem vlastne ešte moju babičku, ktorá tu má rodinu a ide sem na návštevu. Takže ju vyložím na dohodnutej adrese a s veľkou nedočkavosťou pokračujem ďalej na Balatonalmádi, ktoré leží v severovýchodnej časti jazera.
V aute veziem vlastne ešte moju babičku, ktorá tu má rodinu a ide sem na návštevu. Takže ju vyložím na dohodnutej adrese a s veľkou nedočkavosťou pokračujem ďalej na Balatonalmádi, ktoré leží v severovýchodnej časti jazera.
Auto zaparkujem pri železničnej stanici, skontrolujem bicykel, naložím veci do batohu a cesta sa môže začať. Chcem ísť okolo jazera v protismere hodinových ručičiek, lebo severná časť jazera je mierne hornatá a chcem ju prejsť ešte kým mám dostatok síl.
Po 10 km prichádzam do Balatonfüredu, ktoré je najväčším mestom severnej strany. Najviac ma zaujme zrekonštruované nábrežie, kde si kúpim jedno pivo do batohu na horšie časy a pokračujem ďalej smerom na poloostrov Tihany, na ktorého konci je najužšie mesto na Balatone. Z jedného brehu na druhý je to približne kilometer.
Po 10 km prichádzam do Balatonfüredu, ktoré je najväčším mestom severnej strany. Najviac ma zaujme zrekonštruované nábrežie, kde si kúpim jedno pivo do batohu na horšie časy a pokračujem ďalej smerom na poloostrov Tihany, na ktorého konci je najužšie mesto na Balatone. Z jedného brehu na druhý je to približne kilometer.
 |
| na štarte v Balatonalmádi |
Pri výšlape na vrchol poloostrova dostávam defekt.Vďaka nútenej pauze si dávam aj rýchle jedlo kým mením plášť. Druhá pohroma je, že mi prestal fungovať tachometer, takže neviem koľko som prešiel a ako rýchlo idem, čo ma docela mrzí. Na Tihanyi sa vo veľkom pestuje levanduľa a predáva sa v každom obchode aj s typickými čili paprikami.
 |
| z polostrova Tihany |
Ďalšie kilometre prechádzam takpovediac na zotrvačnosť a ani nevnímam kde som. Občas sa šlape dlhé stúpanie a potom dlhé klesanie, ale vždy mierne. Sledujem iba kilometrovník, ktorý ukazuje ako ďaleko je to do mesta Kesthely, ktoré leží na západnom konci jazera. Skoro každá dedina začína Balaton a potom má nejakú koncovku. Niečo ako u nás na Liptove.
Práve v jednej z týchto dediniek si dávam pivo a tvarohové palacinky. Rozmýšľam, že by som sa niekde okúpal, lebo je strašne teplo, ale všade je platené vstupné a tak si hovorím, že nájdem niečo zadarmo:) Prichádzam do dediny Badacsony, nad ktorou sa vypína stolová hora. Najkrajšie výhľady na ňu sú z južnej strany a je v viditeľná skoro odvšadiaľ. Pred Kesthelyom sa prvý a posledný krát strácam z cyklotrasy a chvílu mi trvá ju opäť nájsť. Celá cesta je inak výborné značená a dá sa v pohode zvládnuť aj na cestnom bicykli, kedže sa ide takmer nonstop po asfalte.
Po ďalšej hodine prichádzam do dedinky Balatonberény, kde si musím dať pauzu, lebo po viac ako 100 km už toho mám dosť. Rozhodnem sa potiahnuť to do Fonyódu, kde sa pozriem po nejakom nocľahu. Tam prichádzam akurát keď sa stmieva. Najdem si rýchlo ubytko, dám sprchu, večeru a ešte pozorujem severnú stranu Balatonu z móla spolu s rybármi. Stolová hora sa nachádza presne oproti mne. Ráno ma čaká rovnaký výhľad, takže si vychutnávam tento pohľad ráno aj večer. Opäť je horúci deň bez oblaku a pokračujem v ceste z ktorej mi ostáva ešte tak 1/3.
 |
| výhľad na Badacsony na protiľahlej strane |
Južná strana je podstatne menej zaujímavá ako tá severná, lebo sa ide celý čas rovinou a zástavba je tu taká hustá, že dediny sú akoby zrastené do jednej. Pred mestom Zamárdi nachádzam neplatenú pláž a rozhodnem sa okúpať. Bol by hriech neísť do vody keď už som tu. Aj 50m od brehu je voda síce iba po pás ale padne výborne. Hneď za Zamárdi sa nachádza Siófok a počas leta sa považuje za hlavné mesto Maďarska. Prirovnal by som to asi k takej Ibize. Všade mladí ľudia, kopec diskoték a aj veľa cudzincov. Šlape sa mi výborne a zrazu sa nachádzam v dedinke Balaonvilágos. Podla mapy zisťujem,že je to najvýchodnejší bod jazera a že do cieľa to mám tak 20km max. To som nečakal ani náhodou. Posledné kilometre si užívam a okolo 13:30 prichádzam k autu.
Celá trasa má okolo 230 km a budúci rok ju určite absolvujem ešte raz, tentokrát však za 1 deň.
