Pôvodne sme plánovali výjazd na Veľký Choč, ale podľa predpovede počasia sme museli od tohto plánu upustiť. Hrozilo veľké riziko a tak sme radšej zvolili bezpečnejšiu alternatívu. Aspoň podľa veternej mapy. Takže vyrážame z Bratislavy v piatok večer v zložení Maroš, Zajícev a jeho kolegyňa Martina. Máme namierené do obce Ostrý Grúň, ktorá sa nachádza pod Vtáčnikom. Dorazíme krátko pred polnocou a obhliadame terén. Ako najlepšie sa nám javí postaviť si stan priamo vo vnútri autobusovej zastávky.
Keď uz máme nocľah nachystaný, tak počúvame balkánske turbofolky ešte nejakú chvíľu v aute a potom šup spať. Rano vsátavame okolo pol osmej a po rýchlej príprave bežíme smer obec Kľak, ktorá je známa tým, že je nemci vyplnienili. 9 hodín ráno, ale v miestnej krčme to už žije. Miestni obyvatelia zapíjajú volebný deň. Po malom pive a využití sociálnych zariadení pokračujeme v ceste. Ideme po zelenej značke hodne dlho, občas si dáme aj prestávku, ale cesta nie je ničím výnimočná. Po 2 hodinách už stojíme na vrchole Vtáčnika, z ktorého je údajne parádny výhľad, ale dnes máme smolu. Je to zároveň najvyšš9 vrch západného Slovenska.
Počasie sa rýchlo mení a je veterno. Michal si mení svoju prepotenu košeľu, pofotíme sa a chystáme únik z tohto miesta. Aby sme nešli rovnakou trasou, tak ideme späť po červenej. Po pár miútach dorážame ku Kláštorným skalám. Tak toto je jednoznačne vrchol dňa. Za pekného počasia by bol zážitok iste 10x silnejší. Lezieme hore, nejaká ta fotečka a ideme ďalej. Začína už aj snežiť a na hrebeni je stále snehu skoro po kolená. Zo zvyšku cesty nemáme už žiaden úžitok, lebo sneh sa s klesajúcou nadmorskou výškou mení na dážď a rastie aj jeho intenzita. K aute prichádzame úplne mokrý. Rýchlo sa prezliecť a mierime si to na halušky do miestnej koliby. To je záver dnešného výletu.
